Aleja dejateľov v Parku svätých Cyrila a Metoda pred druhou historickou budovou Matice slovenskej v Martine zažila v pondelok 4. októbra 2021 mimoriadne dôstojné popoludnie, počas ktorého Marián Gešper, predseda Matice slovenskej, Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Branislav Roman, priamy potomok rodiny Štefana Boleslava Romana a Vladimír Bútora, zástupca niekdajšej organizácie Svetového kongresu Slovákov, odhalili v ľudsky žičlivej atmosfére bustu jednému z najvýznamnejších Slovákov vo svete: podnikateľovi, vlastencovi, filantropovi, národovcovi a podporovateľovi myšlienky samostatného demokratického Slovenska – rodákovi z Veľkého Ruskova, dosiahnuvšieho dôležité spoločenské aj osobnostné postavenie v Kanade – a to na prospech celej krajanskej slovenskej komunity, najmä jej početnej emigrantskej súčasti na severoamerickom kontinente a v západnej Európe – Štefanovi Boleslavovi Romanovi.

Podujatie, na ktorom sa zúčastnili okrem už spomínaných predsedov oboch inštitúcií, hostí zo Slovenska i krajanského zahraničia, bolo rámcované výnimočným rokom, v ktorom si pripomíname 100. výročie narodenia Štefana B. Romana, ako aj 5. výročie vzniku Svetového kongresu Slovákov, v čele ktorého stál dlhé roky práve Š. B. Roman. Pamiatke a pripomienke jedného z najznamenitejších Slovákov 20. storočia v pohnutých desaťročiach slovenského exilu sa dostalo v hodinovom, dramaturgicky aj emotívne inšpiratívne koncipovanom programe, v ktorom okrem podnetných myšlienok a spomienok rečníkov, odzneli aj slová a modlitby duchovných, ako aj dve príjemné až dojímavé mariánske piesne v podaní Dominiky Mužilovej z Rímskokatolíckej farnosti svätého Martina. Pôsobivo a informačne zaujímavo hneď v úvode aktu vyznel dialód moderátora podujatia so Zuzanou Pavelcovou, riaditeľkou Krajasnkého múzea Matice slovenskej, ktorá priblížila kľúčové momenty a posolstvá z podnetného života a diela Štefana Boleslava Romana.

Predtým, ako jednej z najvýznamnejších osobností slovenského krajanského sveta odhalila Matica slovenská a Miestny odbor MS v Prievidzi historicky prvú bustu Š. B. Romanovi na Slovensku, sa prítomným matičiarom a hosťom prihovorili viacerí rečníci. „Tento rok si pripomíname dve významné výročia, ktoré sú spojené so zahraničnými Slovákmi – storočnicu narodenia Štefana Boleslava Romana a 50. výročie založenia Svetového kongresu Slovákov. Roman bol známy podnikateľ, prezývaný ako uránový kráľ, no treba zdôrazniť, že bol aj presvedčeným kresťanom a hrdým Slovákom. Veľa obetoval v prospech Svetového kongresu Slovákov, čím posilnil slovenskú emigráciu a slovenský demokratický život v zahraničí. Mal otvorené dvere k štátnym predstaviteľom Spojených štátov amerických, Kanady či Vatikánu a pôsobil v medzinárodných organizáciách s veľkým renomé. Súčasnú Slovenskú republiku si bez Svetového kongresu Slovákov a jeho prvého predsedu Štefana Boleslava Romana nemôžeme ani predstaviť,“ uviedol predseda MS Marián Gešper v kontexte odhalenia bronzovej busty, ktorá je symbolicky umiestnená na podstavci znázorňujúceho zemeguľu a s ňou aj význam a mohutnosť slovenského krajanského sveta.

Slovensko malo i stále má veľmi početnú diaspóru vo svete. A práve krajania sa zaslúžili o našu štátnosť až do takej miery, že dnes by sme ju bez nich nemali. Štefan Boleslav Roman prispel k našej samostatnosti tým, že založil Svetový kongres Slovákov. Som veľmi vďačný Matici slovenskej za to, že má bustu v jej Aleji dejateľov. Som presvedčený o tom, že znalosť histórie, ktorej súčasťou je aj znalosť našich významných osobností, je veľmi potrebná,“ pripomenul o. i. vo svojom prívete Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. ÚSŽZ, ako aj bývalý generálny tajomník Svetového kongresu Slovákov Dušan Tóth z kanadského Toronta, osobný priateľ a spolupracovník Š. B. Romana, finančne prispeli národnej ustanovizni na realizáciu bronzovej busty. Pozdravný príhovor Dušana Tótha zosobne predniesol rovnako bývalý funkcionár kongresu a osobný priateľ Š. B. Romana Vladimír Bútora.

Bustu Štefana Romana v Parku sv. Cyrila a Metoda na nádvorí Matice slovenskej posvätil otec Michal ako zástupca biskupa Gréckokatolíckej eparchie Košice, ktorý vyzdvihol jeho zásluhy v prospech prenasledovanej gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu. V mene rodiny Romanovcov, žijúcej v Kanade i na Slovensku, sa poďakoval prasynovec Štefana Boleslava Romana Branislav Roman. Na podujatí sa zúčastnil aj poslanec NR SR Miloš Svrček, poslanec Mestského zastupiteľstva Martin Dalibor Steindl, predstavitelia cirkví, ako aj starosta obce Nový Ruskov Ján Borovský.

 

X                                  X                                     X

 

ŠTEFAN BOLESLAV ROMAN

Spomienka Dušana Tótha pri 100. výročí narodenia

Štefan Boleslav Roman (* 17. apríl 1921Veľký Ruskov – † 23. marec 1988, Toronto, Kanada), bol nositeľom Radu sv. Gregora Veľkého, ktorý mu udelil pápež Ján XXlll., bol jediným kanadským laickým delegátom na ll. Vatikánskom koncile, nositeľom čestných doktorátov univerzity sv. Františka Xaverského,  University of  Toronto a Laurentian University. Vybudoval Katedrálu Premenenia Pána v Unionville, ktorú na jeseň 1984 posvätil Pápež Ján Pavol ll. V tom istom roku sa stal  štvrtým najbohatším mužom Kanady a v roku 1987 dostal Rad Kanady, najvyššie občianske vyznamenanie. Richard Nixon, neskôr prezident Spojených štátov amerických, bol jeho právnikom v USA a štátnici takmer z celého sveta si na uránovom impériu Denison Mines podávali kľučky. Mohol by som ešte dlho pokračovať vo vymenovávaní jeho občianskych a spoločenských zásluh a úspechov. 

Romanov profesionálny príbeh (do Kanady emigroval v roku 1937) sa začal písať  po druhej svetovej vojne, kedy ako mladý muž rozvinul svoje výnimočné podnikateľské schopnosti a talent. Uránové bane v Elliot Lake na severe Ontária sa stali stelesnením týchto úspechov. Išlo v nich vtedy o najväčšie náleziská uránu na svete, na ktorých Štefan B. Roman postavil svoje podniky Denison Mines a Roman Corporation.

Narodil sa 17. apríla 1921 zbožnej matke, ktorá mala už odrastených synov a ktorá ho prijala v bolesti ako Boží dar, preto aj to stredné meno Boleslav. Toto nám prezradila pri prvej a poslednej návšteve Kanady.  Neskôr jeho slovenská učiteľka vštepila do Štefanovho  srdca lásku k rodnej zemi a moc poznania pravdy a spravodlivosti. Hovoril o nej ako o  človeku, ktorý ho priviedol k studni poznania. Bol jej za to celý život vďačný a tešil sa, keď ho navštívila v Kanade a mohol jej ukázať plody svojej práce. 

 

Ako som spoznal Romana

Bolo to na zasadnutí Svetového kongresu Slovákov v Toronte v roku 1971. Po mojom zvolení za Generálneho tajomníka sme veľmi úzko spolupracovali a takmer denne komunikovali. Bol mojim učiteľom, mentorom, blízkym priateľom a  spolubratom vo viere. Keď sme sa spolu modlievali, vôbec mu ako gréckokatolíkovi nevadilo, že som bol evanjelickým kňazom. Kto sa raz stal jeho priateľom zostal nim na celý život a vôbec nezáležalo na jeho postavení či vzdelaní.

Svätý rok 1975 bol pre Štefana B. Romana úžasnou príležitosťou priviesť do Ríma slovenskú diaspóru, aby sa priznala ku kresťanským koreňom. Prišiel s myšlienkou, aby Generálne zhromaždenie SKS bolo v najprestížnejšom hoteli Cavalieri Hilton v Ríme. Na zasadnutí v Ženeve 30. a 31. januára 1975 bolo rozhodnuté, že Generálne zhromaždenie SKS sa uskutoční v dňoch 18. – 22. júna 1975 s nasledovným programom: Audiencia u Svätého Otca v bazilike Svätého Petra, Spomienkové slávnostné služby Božie pri príležitosti sviatku vierozvestov sv. Cyrila a Metoda v Bazilike Sv. Klementa, Otvorenie Konferencie o slovenskej kultúre, Koncert slovenských umelcov,  Pracovná časť Generálneho zhromaždenia  SKS.

Medzičasom náhle a nečakane zomrel rektor Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Mgr. Štefan Náhalka, ktorý bol naklonený tomu, aby sa Generálne zhromaždenie konalo v Ríme a už plánoval ako bude vítať pútnikov zo Slovenska.  Potom ako sa česko-slovenské úrady dozvedeli o GZ v Ríme vyslali nového veľvyslanca, aby všemožným spôsobom zabránili takémuto „nebezpečnému“ stretnutiu Slovákov z celého sveta v Ríme. Prostredníctvom cirkevných kruhov a politickej reprezentácie talianskej vlády žiadali, aby tato „militantná, fašistická organizácia akou Svetový kongres Slovákov je, sa neuskutočnila a aby nezneužila Svätý rok na svoje propagandistické ciele“. Zrazu sa aj medzi katolíckymi duchovnými začali ozývať hlasy, že SKS chce zneužiť Svätý rok pre svoje propagandistické ciele. Na Slovensku denníky Pravda, Práca, Smena dokonca aj Roľnícke noviny chrlili články proti SKS a o tom ako chcú „revanšisti zvrátiť koleso dejín“.

Náhla smrť

Dňa  26. marca 1988 sme v hlbokom žiali stáli v Katedrále Premenenia Pána v Unionville. Náhle zomrel manžel, otec a starý otec veľkej rodiny. Zomrel priateľ, dobrodinec a vedúca osobnosť  slovenskej rodiny v zahraničí.  Keď som mu dva týždne pred smrťou pripomenul: Kam teda odchádzaš, veď máš pred sebou ešte toľko nedokončených obrovských projektov, ako je katedrála, Kongres, nehovoriac o množstve obchodných záležitostí“, povedal: „Neodchádzam, len Božia Prozreteľnosť vie o hodine mojej smrti, o hodine Tvojej a každého z nás. Ja som položil základy a je len na tých, ktorí zostanú, aby na nich budovali a dokončili dielo, ktoré som započal. Potom sa totiž ukáže, či moja počiatočná námaha nebola zbytočná.”

Imrich Kružliak pri rozlúčke napísal: „Smrť Štefana B. Romana je pre nás stratou nenahraditeľnou. Keby Slovensko bolo dnes slobodné, viali by národné zástavy, stiahnuté na pol žrdi, na všetkých verejných budovách. Lebo toto je smútok národa… Keby Slovensko bolo slobodné, stáli by tu na rozlúčku delegácie všetkých slovenských krajov, na čele s Veľkým Ruskovom, rodiskom Štefana B. Roman. Stáli by tu delegácie slovenských gréckokatolíckych obcí lebo nik nevykonal toľko pre túto prenasledovanú, zlikvidovanú a potom predsa povolenú gréckokatolícku cirkev na Slovensku, ako Štefan B. Roman. A nadovšetko stála by tu slovenská mládež, lebo mládeži venoval svoje srdce.“

Romanov odkaz

Štefan B. Roman nebol len predsedom Svetového kongresu Slovákov, tejto dnes už historickej organizácie, ale bol aj symbolom budúceho slobodného a demokratického Slovenska. Prerástol svoj čas a stal sa osobnosťou, ktorá formovala politickú budúcnosť Slovenska. Pri spomienke na  neho si musíme opäť pripomenúť, že svornosť a spolupatričnosť  predstavujú hlavný mravný i politický postulát. Inej cesty nemáme.  Štefan Boleslav Roman sa zaradil medzi velikánov nášho národa a jeho miesto v slovenských dejinách je trvalé.

 

FOTO: ĽUDO POMICHAL – ÚSŽZ