Ľudia sa na dlhé hodiny ponárajú do virtuálnej reality. Polovicu bdelého času trávia pred obrazovkami. A takmer celý svoj život zostávajú v budovách. V ilúzii, že sú vďaka technológii bližšie k sebe. Východiská hľadáme so spisovateľom a šachovým veľmajstrom Jánom Markošom. V denníku PRAVDA sa s ním pozhováral publicista ANDREJ BARÁT.
Žijeme v čase dostatku. Vy však tvrdíte, že žijeme v čase hladu. Čo ľuďom chýba?
Rozprávame sa v dobe, keď je tretina okresov na Slovensku čierna, mnohí ľudia prišli o živobytie, mnohí majú, bohužiaľ, svojich blízkych v nemocniciach. Tvrdenie, že žijeme v čase dostatku, teda môže znieť ako opovážlivosť. Ale je to skutočne tak. Ešte nikdy neboli ľudia ani na Slovensku, ani na celom svete takí bohatí ako dnes. Ešte pred storočím nebola v domácnostiach samozrejmosťou ani pitná voda, nieto ešte práčka, počítač či Netflix. Vlastne by sme sa mali radovať, že žijeme také bezpečné a pohodlné životy. Ukazuje sa však, že sme cestou k blahobytu čosi stratili. Stratili sme kontakt s prirodzeným svetom okolo nás. Teda s lesmi, nebom, zvieratami, ale aj s prirodzeným svetom v nás. Málokto už trpezlivo načúva svojmu vnútru, keď si môže otvoriť Facebook alebo pustiť film.
Boli ste v pralese?
V tropickej džungli som nikdy nebol. Ale aj na Slovensku máme krásne, prirodzené lesy, ktoré majú právo nazývať sa pralesmi. Vo viacerých starých lesoch Slovenska som bol: či už v dubovom háji Gavurky pri Dobrej Nive, v lesoch strážených Lesoochranárskym združením Vlk či v lesoch Tichej doliny v Tatrách, kde ochranári zastavili ťažbu kalamitného dreva. V lete sme so ženou navštívili prales Mionší v Česku.
Niektorí majú problém pri kontakte s pralesmi. Prekvapí ich neporiadok, rozhádzanosť. Ako to bolo s vami?
Staré lesy považujem za krásne. Páči sa mi, ako je v nich koncentrovaný čas: kmene najstarších stromov stovky rokov tvarovalo slnko a vietor, tie najmladšie sa zase hladno derú za svetlom. A keď je v lese prítomné aj mŕtve drevo padlých stromov, celý kolobeh času je kompletný, od zrodu až po umieranie. Páči sa mi aj atmosféra lesa. Pri Bratislave máme bukové lesy, ktoré sú najmä na jar veľmi elegantné: svetlozelená farba mladého lístia kontrastuje s šeďou kmeňov.
Ak strácame kontakt s prirodzeným svetom, strácame predstavu o tom, čo je krásne?
Určite by som nepovedal, že strácame predstavu o kráse ako celku. Krása má veľa podôb: krásne môže byť Porsche, mladá žena, ale napríklad aj presné pohyby neurochirurga počas operačného zákroku. Myslím si ale, že strácame prístup k určitému druhu krásy, ku kráse prirodzeného sveta. Spôsob, akým po nebi plynú mraky, je krásny. Rovnako spôsob, akým sa víri voda na riečnom brehu alebo tvary okruhliakov. Krásne vie byť aj šumenie stromov v lese. Táto krása je ale veľmi tichá, a musíme si preto dať pozor, aby sme ju neprehlušili hlukom ľudských výtvorov: reklamami, mediálnymi správami, deadlinami, drogami, proste všetkým možným, čím si obvykle ľudia vypĺňajú prázdno vo svojom vnútri.
V čom tkvie rozdiel medzi krásou ľudských a prírodných výtvorov?
Príroda má fraktálnu štruktúru: nech sa človek pozrie na akýkoľvek detail, vždy za ním nájde ešte iný detail, inú zvláštnosť, ďalší odtieň krásy. Od galaxií až po bunky či atómy, všetko má svoj pôvab a svoj rytmus. Ľudské výrobky túto vlastnosť nemajú. Plastová fľaška má jednu jedinú podobu, a keď sa na ňu pozriete pod mikroskopom, žiadne detaily nenájdete. Žiadne bunky, žiadne detaily, žiadny život. Jej dizajn je skutočne jednorazový, funguje len z jedného uhla, je na jedno použitie.
Zmenil vás zážitok v pralese?
Myslím si, že viac ma menia miesta, ktoré môžem navštevovať opakovane. Pobudnúť pár dní v lese je fajn, ale keď sa človek vracia stále na tie isté miesta, po mesiace a roky, vtlačia sa mu do duše viac. Keďže máme malé deti, veľa času trávim blízko Bratislavy, takže takýmto miestom sa mi stalo okolie rieky Moravy, len stovky metrov od posledných domov. A predstavte si, máme tu meandrujúce mŕtve ramená, bobrie rodinky, bociany i volavky, nepreniknuteľné lesné zákutia i každoročné záplavy.
CELÝ ROZHOVOR ČÍTAJTE
NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA
