Dňa 15. 10. 2023 sa uskutočnilo 34. stretnutie krajanov, ktoré organizoval Spolok Slovákov z Bulharska, jeden z najaktívnejších krajanských spolkov na Slovensku, o čom svedčí množstvo podujatí pre deti i dospelých, organizovaných Výborom Spolku.
Slováci z Bulharska sa stretávajú už od roku 1989. Prvé stretnutie inicioval docent Štefan Zelenák, ako sa môžeme dočítať v Ročenke Spolku Slovákov z Bulharska z roku 1992:
„Štefan Zelenák zvolal na stretnutie do reštaurácie Šteinovho pivovaru v Bratislave niekoľko známych – J. Ďuriša, J. Kocku, O. Hanka, O. Šprocha a predložil im návrh na zorganizovanie stretnutia krajanov. Od nápadu k činom, ako to už u dolnozemských Slovákov chodí, neprešlo veľa času. Už 2. 6. 1989 v Osvetovom stredisku na Kramároch v Bratislave sa zišlo vyše 260 krajanov. Účastníci tohto stretnutia dodnes spomínajú na slávnostný ráz večera, na emočné stretnutia, rozhovory, spomienky a nové predsavzatia. Už aj na prvom našom stretnutí sme medzi sebou privítali učiteľov a kňazov, ktorí sa významnou mierou podieľali na uchovaní národnej identity našich krajanov v Bulharsku. Spomeniem aspoň niektoré mená: Mária Topoľská, Ida Kuklišová, Anna Ambrušová-Šebestová, Zuzana Ďuricová-Sochová, Mária Osuská, Martin Petrák, Ján Mikuláš, Ondrej Ilavský; z farárov Mikuláš Mitaľ a Alexander Lichner. Na každoročných stretnutiach organizátori zabezpečujú hodnotný kultúrny program, vysokú spoločenskú atmosféru a príjemnú náladu.“
Od tohto roku sa krajania stretávajú pravidelne a rozširujú sa o mladšiu generáciu, ktorá je už treťou/štvrtou generáciou Slovákov z Bulharska. Podujatie pravidelne navštevujú vzácni hostia z Veľvyslanectva Bulharskej republiky, tento rok sme mali tú česť privítať – J.E. Vassila Petkova, Zlatinu Petkovu, Elenu Arnaoudovu, ďalej riaditeľku Bulharského kultúrneho inštitútu Vaniu Radeva, predsedníčku Bulharského kultúrneho zväzu Denicu Sekuličku, podpredsedu Spolku Slovákov z Rumunska Pavla Rozkoša, predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska Evu Kmeťovú, predsedu Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Ľubomíra Kmeťa, tajomníčku Spolku Slovákov z Juhoslávie Jarmilu Kožíkovú a členku Výboru Spolku Slovákov z Juhoslávie Zuzanu Majerovú.
Je na mieste položiť si otázku, prečo vlastne Spolok vznikol a ako je možné, že je schopný tak dlho združovať krajanov a ich potomkov. Podnet na založenie Spolku a vzájomné stretávanie sa bezpochyby pramenil v pocite spolupatričnosti a blízky vzťah k Bulharsku, ktorý sa nestratil ani po takmer 50-tich rokoch od návratu. Presídlených krajanov spájali spoločné životné skúsenosti a čím boli rozptýlenejší po Slovensku a Čechách, tým viac mali potrebu sa stretávať. Hlavným cieľom Spolku je prehlbovať národné povedomie, rodácke či krajanské cítenie jeho členov a zároveň zhromažďovať informácie a doklady o dejinách, živote, práci a kultúre Slovákov z Bulharska pred a po príchode do vlasti.
Vrcholným podujatím je už spomínané stretnutie krajanov v októbri. Na tohtoročnom stretnutí nechýbal bohatý kultúrny program vo forme spoločenských tancov Dancehaus a vystúpenie DFS Lúčka. Program obohatila etno-výstava „z truhlice starých materí“, na ktorej si krajania mohli prezrieť vzácne predmety každodenného života svojich predkov – leveška Alžbety Polónskej (vyšívaná blúza, zapožičala rodina Balážová), geceľa (sukňa, replika vyhotovená k natáčaniu klipov), pigľajs, ktorý sa vyhrieval kukuričnými šúľkami (železná žehlička, zapožičala rodina Kováčová), pukalo (nádoba na pukanie kukurice, zapožičal Ján Botik), klcalo (drevený mažiar), ručne tkané klinovníky (uteráky, zapožičala rodina Balážová, Kováčová, Jančiková a Hekelová), kolovrat rodiny Kolárikovej, ručne vyšívané obliečky rodiny Kováčovej, Tranoscius z roku 1918 Juraja Kováča a Zuzany Beňovej a originálnu Jubilejnú ročenku československej kolónie 1868 – 1928 Pavla Nosáľa. Zaujímavosťou bola kukurica, ktorá sprevádzala našich krajanov Dolnou zemou a zužitkovávala sa od šúľkou (kláskov), cez kukuríča (telo kukurice) až po čutku (koreň).
Rozdávali sa certifikáty k absolvovaniu kurzu vodáctva, ktoré Spolok organizoval na Karloveskom jazere začiatkom septembra pod vedením skúseného inštruktora Michala Kormana a udeľoval titul „háčik“ a „zadák“ .
Na stretnutí sa nezabudlo na 90. ročných jubilantov – Ondreja Šprocha, jedného zo zakladateľov Spolku a Annu Hekelovú rod. Mikulášovú, ktorým bola odovzdaná pamätná plaketa. Pani Hekelová sa zúčastnila stretnutia osobne a v príhovore zaspomínala na svoje detstvo v Bulharsku. Ešte začiatkom septembra navštívil Spolok 100. ročnú jubilantku v Jevišovke Zuzanu Mrenicovú rod. Miťkovú, ktorá sa teší výbornému zdraviu, každý deň pracuje v záhradke a rada sa podelí o spomienky z Mrtvice (Podemu), kde sa narodila.
Ako povedal Romano Guardini (nemecký teológ a kňaz 1885–1968): „Ak chceme porozumieť stromu, musíme sa pozrieť do zeme, v ktorej sú jeho korene. Rovnako je to aj s ľuďmi.“
Je dôležité, aby sme pozorne načúvali myšlienkam našich najstarších krajanov, ktorí sa ešte narodili v Bulharsku a zažili ťažké, robotou naplnené dni, ktoré sú pre nás dnes tak vzdialené. Museli zdolať mnohé prekážky a častokrát prehltnúť trpkosť, aby si zachovali svoj materinský jazyk, evanjelickú vieru a slovenskú kultúru v inojazyčnom a inokultúrnom prostredí. Zaslúžia si úctu, pretože sú dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Sú nositelia tradícii, ktoré nemajú nikde vo svete obdobu. Najsilnejšie putá spolupatričnosti Slovákov z Bulharska sú predovšetkým rodové puto, silne zakorenená túžba po slovenskosti, spoločné historické osudy a skupinové záujmy. Napriek tomu, že sa z Bulharska vrátilo späť do vlasti 95% Slovákov, zachovávajú svoje tradície aj naďalej a právom sa cítia byť krajanmi.
Budúci rok si Spolok Slovákov z Bulharska pripomenie 35. výročie stretnutia Slovákov z Bulharska a o rok neskôr 35. výročie založenia Spolku. Sú to dôležité míľniky histórie, ktoré si zaslúžia patričnú pozornosť a Výbor Spolku už teraz pracuje na organizácii.
Katarína Koňariková, Predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska
