Úvod

Dosť sa toho už popísalo o individualizme a egoizme súčasného človeka. O tom, ako si dnes vystačí iba s počítačom, televízorom a príp. mobilom. Dlhé podvečerné a večerné rozhovory tvárou v tvár, či už v rodine alebo pri návštevách známych, sa z nášho života už asi defnitívne vytratili. My, dolnozemskí presídlenci sme tomu vraveli “večierky“. Ako malý chlapec si takéto „chodenie na večierky“ a hodiny a hodiny rozhovorov dospelých celkom dobre pamätám.

A takých obyčajov a zvykov, ktoré podporovali medziľudskú komunikáciu a súdržnosť komunity, ktoré si naši predkovia priniesli z Dolnej zeme na Slovensko pri tzv. Výmene obyvateľov so sebou, bolo iste viacej. Priadky, ochotnícke divadlo, masívnu účasť členov rodiny pri „zabíjačkách“, „krštenich“, pohreboch, ale hlavne „na svadbách“ – to všetko na Dolnej zemi ešte po 1. svetovej vojne celkom dobre „fungovalo“. A mnohé z toho si „presídlenci“ doviezli aj na Slovensko.

Tzv. Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom z roku 1946 bola dôsledkom nových mocenských pomerov v povojnovej Európe. Bezpochyby bola aj dôsledkom necitlivého zachádzania so slovenskou – a nielen tou – menšinou v Maďarsku. V rokoch 1946-48 sa tak k tzv. presídleniu do ČSR prihlásilo viac ako 70 tisíc obyvateľov Maďarska.

Ako presídlenca, ktorý bol (a možno stále je) týmito udalosťami a ich následkami bezprostredne poznamenaný, ma téma „Výmeny obyvateľov…“ samozrejme stále oslovuje a zaujíma. Rapídny úbytok slovensky hovoriacich obyvateľov v Maďarsku ma prirodzene nijako neteší. A to aj z pohľadu človeka, ktorému teraz už bezprostredne nehrozí – ako to hovorieval môj dedko – „utopenie v maďarskom mori“.

Téma

Ale ako to je napr. s pocitom súdržnosti a identitou Slovákov na obidvoch stranách Slovensko – Maďarskej hranice?
Túto tému som sa pokúsil osloviť a transformovať do krátkeho dotazníku a nasledujúcich otázok, o ktorých zodpovedanie sme potom požiadali niekoľko obyvateľov Slovenska a Maďarska:

1. Aká je Vaša národnosť?
2. Kde je Váš domov či domovina?
3. Máte „dolnozemské srdce“?
4. Máte „slovenskú dušu“?
5. A čo, podľa Vás, „slovenská duša“ obnáša?

Prvá príležitosť sa mi k tomu naskytla na Dolnozemskom plese v apríli 2024 v Horných Salibách. V rozjarenej plesovej nálade, ktorá asi nebola tou najideálnejšou z hľadiska vyplňovania nejakého dotazníku, sa nám podarilo získať 18 dobrovoľníkov, ktorí/é tak nakoniec predsa len urobili…
Z toho bolo 13 žien a 5 mužov, vo veku od 52 do 82 rokov s tým, že vek priemerný bol 70 rokov.
Slovenskú národnosť deklarovalo 16 osôb a maďarskú 2. Slovensko, ako svoj domov či domovinu označilo 13 osôb, Maďarsko 4 a česko 1 osoba.

K „dolnozemskému srdcu“ sa však v dotazníku prihlásio 17 osôb. K „slovenskej duši“, v miere 100%, to bolo 13 osôb. 3 osoby uviedli 70-80 %, 1 osoba 50% a 1 osoba 30%.
V slovných odpovediach na 5.otázku sa objavilo: naše korene, naša reč, naše náboženstvo, pokora, bohabojnosť, viera, dobrosrdečnosť, pohostinnosť, láskavosť, láska k vlasti … k tradíciám … k reči, otvorenosť, priateľstvo, usilovnosť, zhovievavosť, láska k domovine, vernosť k materinskému jazyku, rodinné vzťahy, tolerantnosť. A z tých menej lichotivých obsahov potom: netrpezlivosť, neistota, prílišná skromnosť, vzťahy medzi sebou, malá súdržnosť a zodpovednosť k Slovensku a slovenčine a (nízke) povedomie národného spoločenstva. V závere nášho dotazníku bola ponuka zúčastniť sa seminári na téma „Dolnozemské srdce a tzv. psychogenealógia“. Z vyplnených dotazníkov prejavilo záujem o účasť 6 osôb.

V priebehu leta (2024) som sa dotázal kolegyne M. zo Slovenského Komlóša (Tótkomlós/HU), či by sa našiel v okruhu jej známych v Maďarsku niekto, kto by bol ochotný sa do nášho prieskumu zapojiť. Bol som milo prekvapený, keď mi potom od nej prišlo 15 týchto vyplnených dotazníkov.

Tieto odpovede tu uvádzam v krátkom prehľade:
Dotazník vyplnilo 10 žien a 5 mužov vo veku od 15-tich do 76 rokov. Priemerný vek bol 48 rokov. Z toho sa 10 osôb hlásilo k národnosti maďarskej a 5 k slovenskej. Za svoj domov či domovinu označilo 13 osôb Maďarsko (HU) a u 1 osoby odpoveď na túto otázku chýba. 1 odpoveď však bola Maďarsko i Slovensko.
K dolnozemskému srdcu sa prihlásilo 14 osôb pričom 1 osoba na túto otázku neodpovedala.
Slovenskú dušu (100%) deklarujú 3 osoby a ďalších 6 osôb uvádza mieru slovenskej duše v rozmedzí 70-90%. 0% uviedla iba 1 osoba a celkový priemer bol 68%.
V slovných odpovediach na 5. otázku (klady slovenskej duše) potom nájdeme nasledujúce odpovede: rodina, (9x), rodičia, moja mamička, tradície (8x),tradície od generácie, pracovisko, jazyk, rodokmeň, kultúra, používanie jazyka, zvyky, priezvisko, miesto, materská škola slovenská kultúra pestujúca naše korene
Ako zápory slovvenskej duše je uvedené: používanie jazyka (3x), stigma menejcennosti, manželstvo.
K účasti na seminári sa kladne vyjadrila iba 1 osoba, 3 osoby neodpovedali a 11 osôb záujem neprejavilo.

Záver

Celkove sa podarilo získať 33 vyplnených dotazníkov a tak nie je vhodné hovoriť o výskume. Skôr by sa toto snaženie dalo označiť za akýsi „pilotný prieskum“, ktorého cieľom bolo „vygenerovať“ príp. výskumné hypotézy a tie potom overiť rozsiahlejším a podrobnejším výskumom. Pri dostatočnom počte odpovedí a dostatočne reprezentatívnym vzorkom účastníkov.

Tzv. „dolnozemské srdce“ – nech už tlčie v hrudi ľudí rôznych národností – tzn. nielen slovenskej a maďarskej, na ktoré sme v našom prieskume zamerali našu pozornosť – by totiž zrejme mohlo byť zvažované ako určitá spoločná platforma aj v zmysle politickom (porozumenie medzi národnosťami v rôznych štátoch Strednej a Južnej Európy?). Naznačujú to aj niektoré dielčie výsledky nášho prieskumu, hoci iba vo veľmi zredukovanej forme vo vzorku s malým počtom respondentov.
Za ďalšiu zaujímavú okolnosť by sa – napriek všetkým pesimistickým prognózam – dala považovať aj pomerne vysoká miera identifikácie s tzv. „slovenskou dušou“ (68%) u obyvateľov Dolnej zeme hlásiacich sa k maďarskej národnosti.

Poznámka: Presnejší význam a obsah pojmov „D/dolná zem“ a „dolnozemské srdce“ ponechávam zatiaľ otvorené, bez určitejšieho a presnejšieho regionálneho či lokálneho vymedzenia.

Poďakovanie: Ďakujem všetkým ženám a mužom, ktorí nám vyplnili alebo sprostredkovali vyplnenie nášho dotazníku. Zvláštne poďakovanie potom patrí pani Marianne Melegovej.

V Galante, dňa 22.1. 2025

PhDr. Pavel Beňo
Tel.: +421 949292782
E-mail: pavel.beno@slovaci.eu

Viac článkov a videá na stránke https://www.koreneakotvy.eu/