V rozkvitnutej jari niet lepšej výzvy do prírody ako túry s Térym

hlavn√° foto

Na pohľad si vybavíte bavkanie sa so slovnou hračkou. Lenže, pravda pravdúca je opakom, pričom jej obsahom je príjemnosť túžobného uvoľnenia sa z osídiel koronavírusovej sociálnej kazajky. Bez dlhšieho napínania: čo osožnejšie, nádejnejšie i zdravšie nás môže povzbudiť aj utužiť, ak nie voľnosť v prírode, nadýchnutie sa sviežosťou jari. Aby exkurz, ktorý historicky vytvára oblúk poznania na trase Budapešť - Pilíš - Banská Štiavnica - Tatry, mal aj pozoruhodný osobnostný rozmer, pomyselne sa vydajme na potulky v dobovej koženej horskej obuvi chýrneho Edmunda Viliama Téryho - lekára, milovníka prírody, turistu a horolezca.  

Príbeh objavného peštianskeho lekára, ktorého otec, rodák z dolnorakúskeho mesta Ebergassing, dal do matriky 4. júla 1856  v malej obci Beba Veche (po maďarsky Óbéb), ležiacej na severozápade dnešného Rumunska - iba kilometer od maďarských a srbských hraníc, zapísať ešte po nemecky ako Edmunda Rickera, sa nie náhodou vyjavuje v súčasnosti ako predobraz trojjazyčného uhorského svetoobčana. V prieniku jeho humanistického poslania lekára, charizmy ochrancu prírody a dobyvateľa vysokohorských výziev, sa totiž vylupuje viac ako len  organizátorsko-novátorská fasáda budúceho turizmu.

Napriek tomu, že jeho otec si dal úradne pomaďarčiť meno a budúci "guru" uhorského, štiavnického i tatranského turizmu nastupoval do školy už ako Téry Ödön, vnímaním prostredí, ktorými počas života prešiel, nemal problém s koloritom i jazykmi troch národov monarchie. Najbližšie mal však k maďarstvu, napokon Téryho životnou baštou sa stala Budapešť, kde si jeho rodičia kúpili dom v mestskej časti Krisztinaváros. V Budapešti získal aj vzdelanie na lekárskej fakulte, ba už ako 20-ročný študent stihol povedať "áno" Emílii Mészárosovej, dcére vedúceho pracovníka na uhorskom ministerstve kultúry, s ktorou sa spoznal ako účastník výletu do švajčiarskych Álp.

V roku, v ktorom si pripomíname 165. výročie narodenia Edmunda Téryho (1856-1917), sa okrem vkladu všeobecného lekára, inšpektora verejného zdravotníctva či epidemického komisára (v čase cholerovej epidémie roku 1892 významne prispel k jej zdolaniu v podtatranskom kraji), zrkadlia jeho zásluhy v rozvoji organizovanej turistiky. Ak sa kronikári o Térym s úctou vyjadrujú ako o zakladateľovi uhorského turizmu, potom mu hold vzdávajú  už na skok od Budapešti. Od roku 1877 sa venoval poznávaniu Pilíšskych vrchov s dominantným Dobogókö (Chotárna skala, alebo aj Búšiaca skala), s nádherným rozhľadom - za priaznivých okolností s panorámou Vysokých Tatier na obzore, od Kriváňa po Lomnický štít. Na vyhliadkovom bode Dobogókö mu v roku 1926 odhalili pamätník.

Jedinečným splynutím s prostredím Banskej Štiavnice sa ako banský lekár, ktorý sa v roku 1880 usadil v obci Štefultov, blysol Téry aktivitami na bájnom vrchu Sitno. Sám bol iniciátorom obnovenia rozhľadne, ktorá vyhorela po zásahu blesku ešte v roku 1852. Na podnet lekára šľachtického rodu Coburgovcov (panstvo mal v kaštieli v Svätom Antone) druhú najstaršiu rozhľadňu na Slovensku znovu vystavali a slávnostne ju otvorili 8. septembra 1886 v prítomnosti E. Téryho, ktorý v tom čase pôsobil už v Budapešti. Skalné bralo pod rozhľadňou v novej architektonickej podobe dodnes nesie jeho meno.

Edmund Téry, podľa dobových prameňov, ktoré knižne spracoval slovenský znalec hôr a publicista Ivan Bohuš, prekypoval mysľou empatického spoločníka s nadštandardným citom pre altruizmus, najmä však pokušiteľa masívov, brál a dolín Vysokých Tatier. Po prvý raz jeho zrak spočinul na tatranských štítoch, keď sem Edmund prišiel ako 19-ročný študent. Od prvého okamihu s nimi splynul, bola to láska na celý život. Prichádzal sem s manželkou Emíliou i dcérou Etelkou, mal tu množstvo priateľov, s ktorými zdolával štíty vrátane Lomnického. Pod ním z Téryho iniciatívy vzišiel aj drahokam - vysokohorská chata nesúca jeho meno v Malej Studenej doline. Dielo staviteľa Gedeona Majunkeho dali do užívania verejnosti v auguste 1899, Téryho chata je dodnes ikonou našich veľhôr opradenou príbehmi.   

Patrím k šťastlivcom, ktorí sa kochali krásou výhľadov zo všetkých troch spomenutých sugestívnych miest. Každý z pomyselných bodov na pilíšskom Dobogókö, na Sitne či na "Térynke", ako jej familiárne vravíme, má s iniciálami ET čudesnú magickú atmosféru. Láka, inšpiruje, oduševňuje. Vrelo tieto zážitky odporúčam i vám. A zajedno aj vo vašom mene snímam pred dielom Edmunda Téryho aspoň taký impozantný širák, s akým ho zvykli stretávať fotografi na jeho tatranských túrach.

ĽUDO POMICHAL

(autor je publicista, rubrika POHĽAD ZO SLOVENSKA vychádza raz do mesiaca v týždenníku Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY, v ktorých je členom redakčnej rady)

 

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 139x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2021 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line