Alexander Kormoš: Ohnivá kytica / Szerelmi líra

V poézii Alexandra Kormoša po plameňoch jazyka živelnou silou zažiarili plamene lásky, keďže len láska spaľujúca ako plameň je skutočná a pravá, schopná aj zázrakov, zatiaľ čo vlažnosť neprospieva žiadnemu citu, ani nikoho nespasí. Lásku však treba nielen prežívať, ale ju aj zveľaďovať a chrániť pre seba a pre druhých. Láska je našou každodennou potrebou a potravou duše, bezprostredne podmieňuje naše každodenné fyzické a duchovné dispozície, celé naše bytie. (…) Tu nevidieť, ani nepočuť erotické vzdychy a trilky alebo šum Amorčekových krídel a šípov, ani rozjímanie nad ľúbostným opojením. Prezentovanie ľúbostných motívov a fenoménu lásky vôbec je u Kormoša podriadené a uskutočňuje sa v celkovom kontexte jeho ľudskej a básnickej vízie sveta a človeka v ňom, sveta, v ktorom by vládla prirodzená potreba autentických vzťahov medzi ľudskými osobnosťami vrátane vzťahov intímnych a v ktorom sú tieto vzťahy kryté ďalšími hodnotami. Láska má pre Kormoša platnosť celej škály etického kódexu, v ktorom môžeme čítať okrem iného: Krása, Pravda, Sloboda, Vernosť, alebo hoci aj Boj – veď bez neustáleho boja sa nemožno ani priblížiť k poľudšteniu tohto sveta – a je s obsahom týchto pojmov vnútorne spriaznená. Nemožno ju stadiaľ odstrániť, tak ako živej prírode nemožno predpísať, aby neprekvitala všetkými možnými farbami. (…) Pokiaľ ide o formálne úsilie autora, spomedzi mnohorakých verzií (od najviazanejšej formy cez voľný verš až po báseň v próze), žiada sa pripomenúť aspekt, že mnohé básne pôsobia svojou jednoduchosťou a prirodzenosťou ako ponášky na ľudovú pieseň. Je to pochopiteľné, ak si uvedomíme, že autor už celé desaťročia nielen zhromažďuje a odborne spracúva spevné bohatstvo svojho rodného kraja, ale ho aj cieľavedome sprístupňuje verejnosti. (Oldřich Kníchal).

Obálka a ilustrácie: Ján Mušto

Ukážky z knihy

Ohnivá kytica

Nesiem ti ohnivú kyticu
z rozháraného poľa
mojej búrlivej duše,
ohnivé kvetymojej divej lásky,
krvavé letáky
prekrvenej revolúcie
môjho srdca.

Ó, divé maky,
vysnívané plody
našej zabitej mladosti,
hovorte miesto nás,
blčiace znaky
radosti.

V deviatom roku
našej divej lásky,
vo štvrtom mesiaci života
nášho požehnaného
nového plodu,
nesiem ti obrovskú
ohnivú kyticu
z krvavého poľa
každodenných
súbojov.

Otvor náruč,
podaj vázu!

Pašovanie lásky

Po moste SNP keď som ťa viedol,
mala si vo vlasoch kvet,
znak mojej lásky uchytil vietor,
odvial ho v široký svet.

Na vlnách Dunaja preplával vodné
hranice Štúrovo-Szob,
načierno preniesol minúty plodné,
pamätné po samý hrob.

Najdrahšie klenoty milenci v srdci
pašujú cez hranice,
niet lepšej klenotnice.

Nijakí colníci, nijakí kupci
nikdy ju neotvoria,
jedine láska moja.