Narodený: * 1869-08-07, Kulpín, Srbsko † 1964-07-05, Bratislava Architekt, staviteľ. Ako stavebný podnikateľ navrhoval a staval najmä nájomné a rodinné domy (pred 1. svetovou vojnou ich postavil v Budapešti okolo 45). Na Slovensku, najmä v Turci a Liptove, navrhoval obytné, továrenské a administratívne budovy, banky a kostoly. M. Harminc zrealizoval takmer 300 projektov, ktoré dokumentujú premeny architektúry

Narodený: * 1879-11-16, Laliť, Srbsko † 1929-03-04, Brno, Česká republika Maliar, autor nábožensko-mystických brožúrok. Prvý akademický maliar vojvodinských Slovákov a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenských maliarov z konca 19. a začiatku 20. storočia. Študoval v Prahe a vo Viedni. Maľoval prevažne krajinky a portréty. Aj keď sa jednoznačne nepriklonil k žiadnemu umeleckému smeru, v jeho diele cítiť vplyvy

Narodený: * 1948-02-17, Kysáč, Srbsko † NULL, Výtvarníčka, akademická maliarka, ktorej životnou tvorivou platformou a témou olejomalieb sa prelína lyrická abstrakcia. V celom tomto kontexte možno povedať, že M. Gašková sa formovala pri vyhľadávaní svojho variantu abstraktívneho expresionizmu. Základnú školu absolvovala vo svojom rodisku – Kysáči, strednú učiteľskú v Sriemskych Karlovciach, kde začala postupne odkrývať aj svoj výtvarný

Narodený: * 1917-10-01, Turzovka † 1994-12-31, Melbourn, Austrália Spisovateľ, publicista, vlastenec, krajanský aktivista. Na Slovensku bol riaditeľom Knižnice spolku sv. Vojtecha. Od roku 1948 žil v emigrácii v Nemecku, od roku 1949 v Austrálii. P. Hrtus-Jurina bol aktívny v krajanských spolkoch, spoluzakladateľom Združenia austrálskych Slovákov, časopisu Slovenský štít. Z diela - literárne debutoval na Slovensku zbierkou noviel Preťaté

Narodený: * 1878-06-08, Stará Pazova † 1969-10-19, Stará Pazova Spisovateľka, redaktorka, divadelná ochotníčka, kultúrna pracovníčka. Patrila medzi významné osobnosti kultúrneho, spoločenského a spolkového života Slovákov žijúcich v Srbsku. Napísala a vydala niekoľko zbierok krátkych próz, jednoaktoviek a zostavila prácu Kronika divadelného ochotníctva v Starej Pazove.   Odkazy http://www.hlasludu.com/index.php?option=com_content&view=article&id=3943:devaedesiate-vyroie-spolku-ien&catid=1060:z-naich-osad&Itemid=37 http://www.casopis-tvorba.sk/t102f_text.htm

Narodený: * 1886-01-13, Holíč † 1983-04-25, Maitland, USA Novinár, spolkový pracovník. Bol aktívnym činiteľom Národného slovenského spolku, redaktorom viacerých novín: Nové Slovensko, Slovenský hlásnik, Floridský Slovák. V roku 1952 založil spolu s manželkou na Floride domov amerických Slovákov-dôchodcov v USA – Slovenskú záhradu a časopis Floridský Slovák. Knižne vydal Dejiny detroitských a amerických Slovákov 1921 –

Narodený: * 1903-11-19, Kuklov † 1982-03-16, Poughkeepsie, USA Lekár patológ, básnik, prekladateľ.  Študoval na gymnáziách v Skalici a Trnave, lekársku fakultu na UK v Bratislave, kde po absolvovaní štúdia pôsobil pedagogicky, od r. 1940 ako profesor a prednosta Patologického ústavu UK, neskôr Slovenskej univerzity v Bratislave.  Roku 1943 sa ako člen medzinárodnej vyšetrovacej komisie Červeného

Narodený: * 1874-08-25, Kysáč, Srbsko † 1928-07-06, Viedeň Politik, redaktor, vydavateľ, publicista, advokát. Organizátor politického, kultúrneho a hospodárskeho života dolnozemských Slovákov, zakladateľ peňažných ústavov. Obhajoval Slovákov v Kovačickom procese (1907). Po roku 1918 sa Ľ. Mičátek stal vedúcou osobnosťou Slovákov vo Vojvodine. Je spoluautorom učebného programu slovenčiny, spoluzakladateľom mesačníka Dolnozemský Slovák, v ktorom v rokoch 1902-1908 pôsobil

Narodený: * 1948-11-06, Užhorod † NULL, Krajanský pracovník, inžinier. V súčasnosti pôsobí ako člen výboru Matice slovenskej na Zakarpatsku, je výkonným predsedom miestneho odboru MS v Užhorode. Fedor J. Illeš je aktívnym organizátorom krajanského a kresťanského života Slovákov v Užhorode, iniciátorom mnohých kultúrnych a spoločenských podujatí.  

Narodený: * 1932-08-29, Hložany, Srbsko † 2009-10-05, Nový Sad   Pedagóg, vydavateľ pedagogických publikáciií, spisovateľ. Už počas štúdií na Gymnáziu v Báčskom Petrovci začal uverejňovať svoje básne v Hlase ľudu, Rozhľadoch, Novom živote a Ľudovom kalendári, bol predsedom Samovzdelávacieho krúžku Sládkovič. Študoval juhoslovanské literatúry a srbochorvátsky jazyk na Filozofickej fakulte v Belehrade, pôsobil ako učiteľ