Pavol Országh Hviezdoslav bol nielen veľkým slovenským básnikom, ale aj vlastencom. Privítal vznik prvej Československej republiky (ČSR), dokonca sa v tomto období politicky angažoval – ako poslanec aj ako jeden z predsedov Matice slovenskej. V roku 1905 Hviezdoslav už ako renomovaný básnik reagoval na revolučné udalosti v Rusku. Venoval im dve svoje básne Slavianstvo, teba sudba stíha a Ach, búri, kvasí sa to vo Slavianstve. 8. novembra 2021 uplynulo 100 rokov od smrti nezabudnuteľného poeta.

Pavol Országh Hviezdoslav mal dobrú povesť aj v zahraničí – v roku 1912 ho zvolili za dopisujúceho člena Kisfaludiho spoločnosti, čo bola maďarská literárna inštitúcia. Tým sa mu dostalo uznania za početné preklady maďarských autorov (Imre Madách, Sándor Petőfi, János Arany). V roku 1913 ho zvolili za dopisujúceho člena Českej akadémie vied a umení v Prahe.

V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, ktorú Pavol Országh Hviezdoslav vnímal veľmi tragicky. Zareagoval na ňu ako básnik cyklom Krvavé sonety, ktorý napísal už v auguste a septembri roku 1914, mohol však byť publikovaný až po vojne.

Na sklonku vojny v máji 1918 sa ako člen slovenskej delegácie zúčastnil na oslavách 50 rokov od položenia základného kameňa budovy Národného divadla v Prahe. Osobne sa tam zoznámil s viacerými českými osobnosťami – Adolfom Heydukom, Emou Destinovou, Aloisom Jiráskom či Antalom Staškom. Blízky vzťah mal s českým literárnym historikom Albertom Pražákom (neskôr autorom knihy S Hviezdoslavom).

Básnik privítal vznik spoločného československého štátu. Úctu však prejavil aj štát Hviezdoslavovi. Vo februári roku 1919 sa básnik dožil sedemdesiatky a pri tejto príležitosti sa konali verejné republikové oslavy. Do Dolného Kubína prišla Hviezdoslava pozdraviť vládna delegácia na čele s ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska Vavrom Šrobárom.

Hneď po vzniku ČSR sa Hviezdoslav stal členom výboru Slovenskej národnej rady v Dolnom Kubíne a neskôr ho zvolili aj za poslanca parlamentu – Revolučného národného zhromaždenia. Návrh padol už na schôdzke Klubu slovenských poslancov 27. februára 1919, kde sa hovorilo o tom, že by v parlamente nemal chýbať „výkvet národa“ od „pera a ducha“ a zaznela aj kritika, že Hviezdoslav nebol medzi novými poslancami už pri prvom menovaní.

Podľa záznamov Poslaneckej snemovne Českého parlamentu sa Hviezdoslav stal poslancom 26. marca 1919. Poslanecký sľub zložil 20. mája pri príležitosti slávnostného zasadnutia parlamentu, ale pre nedostatok času nevystúpil s prejavom. Pôsobil ako člen Slovenského klubu – spolu s ním v ňom boli napríklad aj Ivan Dérer, Matúš Dula, Andrej Hlinka či Milan Rastislav Štefánik. Poslancom bol Hviezdoslav do 15. apríla 1920. Zároveň sa 5. augusta 1919 Hviezdoslav zúčastnil na valnom zhromaždení obnovenej Matice slovenskej a predniesol tam pozdravnú báseň. Zvolili ho tiež za jedného zo štyroch predsedov Matice.

V novembri 1919 spolu s manželkou pricestoval do Prahy na zasadnutie parlamentu. V tom čase už spisovateľa trápili zdravotné problémy. V lete roku 1920 sa zotavoval v kúpeľoch Ľubochňa. Koncom mája roku 1921 sa liečil na ťažkú srdcovú chorobu v sanatóriu prof. Jedličku v Prahe-Podolí, odkiaľ odišiel na ďalšie liečenie do Luhačovíc. Zomrel 8. novembra 1921 krátko po piatej hodine ráno vo svojom dolnokubínskom byte. Pochovali ho na cintoríne v Dolnom Kubíne.

ZDROJ: teraz.sk/TASR