Pred 75 rokmi sa naplno rozbehla kampaň Mať volá. Akcia mala prinavrátiť do vlasti státisíce zahraničných Slovákov, ale zlákať sa podarilo podstatne menej ľudí. Navyše mnohí po príchode na Slovensko mali pocit, že sa dostali k macoche. Asi najviac to platilo o krajanoch z Rumunska. O udalosti a jej dôsledkoch napísal vo víkendovej prílohe denníka PRAVDA publicista
MARTINSKÝ RODÁK PAVEL STACHO S UČITEĽOM MILOŠOM JANOŠKOM SA VRCHOVATOU MIEROU ZASLÚŽILI V JANUÁRI 1921 V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI O VZNIK NAJSTARŠIEHO KONTINUÁLNE VYCHÁDZAJÚCEHO ČASOPISU NA SLOVENSKU. VĎAKA A ÚCTA IM ZA TO! Hneď po vítaní nového roku som zodvihol telefón a zavolal na Slovensko do redakcie Krásy Slovenska. Vinšoval som do krajiny medzi Tatrami
PRED 33 ROKMI AUTOR REFEXLIE POČAS MAJSTROVSTIEV EURÓPY V KRASOKORČUĽOVANÍ 1988 V PRAHE NAHRAL S ONDREJOM NEPELOM POSLEDNÝ ROZHOVOR, KTORÝ VTEDAJŠÍ ČESKOSLOVENSKÝ ROZHLAS NA SLOVENSKU ODVYSIELAL V KEDYSI KULTOVEJ RELÁCII MODRÁ VLNA Ondrejovi Nepelovi, významnej postave svetového krasokorčuľovania, patrí mimoriadne miesto v panteóne slovenského športu. Obľubu verejnosti si získal nielen vďaka úspechom, ktoré v jednom z najnáročnejších odvetví
Výnimočný atlét slovenského pôvodu, ktorý preslávil Uhorsko na Hrách 1. olympiády 1896 v Aténach. Alojz Sokol vo výprave Uhorska bol jediným z ôsmich športovcov, ktorý pochádzal z jednej zo stolíc súčasného Slovenska. Pričom v atletických súťažiach v šprinte na 100 metrov vybojoval dokonca bronzovú medailu! Vďaka svojej športovej všestrannosti vošiel rodák z Hronca, o ktorom sa tradovalo, že bol
V polovici augusta sa v pilíšskočabianskom Dome klarisiek konala prezentácia knihy My, Slováci z Pilíšskej Čaby. Publikácia Štefana Kochňáka nie je neznáma pre našich čitateľov, venovali sme sa jej v poslednej prílohe nášho týždenníka Lúč. Plodný, onedlho 72-ročný amatérsky výskumník rodokmeňa tento rok dokončil históriu Slovákov z Pesterzsébetu a plánuje preskúmať minulosť ďalších slovenských obcí, v prvom rade dokončiť spracovanie registrov
Boli traja: Imrich Karvaš, Peter Zaťko a Jozef Fundárek. Pred vojnou ich nazývali „veľkou národohospodárskou trojkou“. Dnes je najmenej známy posledný z menovaných. A nezaslúžene. Na sklonku leta a začiatkom jesene sme si pripomenuli dve Fundárkove výročia: 125 rokov od narodenia a 30 rokov od úmrtia. Prežil dlhý a bohatý život. V denníku PRAVDA ho približuje
Do Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo pred 77 rokmi, sa zapojilo aj vyše 400 dobrovoľníkov z Francúzska. Pokojne mohli počkať na koniec vojny, no namiesto toho sa rozhodli bojovať v cudzej krajine. O ich osudoch sa dodnes veľa nevie, neučia sa o nich ani francúzski školáci. „Každý z tých, čo prežili, mi pritom hovoril, že Slovensko
